Březen 2010

Bleach aneb Desmod nenávidím

14. března 2010 v 16:19 | Pinkberry Tobinka |  Pár videí

Niečo ako anketa :D

14. března 2010 v 14:56 | Pinkberry Tobinka |  Iné
Takže hned na začiatok ehm ....prepáč i-eighty-nine-ten žeto robím na taký štýl ako ty ;) ...takže za čo ste yaoi či za yuri aneb ani za jedno ? :D predpokladám že chalani budu za yuri a babi za yaoi či ? :D a čo vás k tomu priviedlo ? :D ehm....mna osbone nato naviedla pony a nesmierne jej za to dakujem ani nwm prečo ale proste super ako proste podla mna je yaoi naj :D ...a inak tu máte nejaku yaoi stránku tak na začiatok ;) aarinfantasy.com
je síce trošku ťažké sa orientovať na tej stránke ale ak bude chceť niekto pomoc stačí napísať ;) :D sry ae ja yuri numusím tak preto nemám žiadnu yuri stránku (x_-)" ....a najskor poprosím hlasovať v ankete a potom koment ..dík ;) ...a komenty suvisiace len s témou poprosím :D  ...


Yaoi poprípade shonen ai =  







Yuri  poprípade shoujo ai =

HitsuRen=moj naj párik ♥

14. března 2010 v 13:49 | Pinkberry Tobinka |  Yaoi
Tak toto proste dokonalosť týto dvaja týpanci **-** .. že maximálna bleachcska závýslosť **.** Ja z týchto debilov nemožem .... že kur*a dokonalý ..kyaa (x_<)" ... pri nich mi dochádzajú slová **-**HitsuRen


HitsuRen
HitsuRen

HitsuRen
HitsuRen

HitsuRen

HitsuRen


HitsuRen
HitsuRen
HitsuRen
HitsuRen
HitsuRen
HitsuRen
HitsuRen
HitsuRen

Neko

10. března 2010 v 10:32 | Pinkberry Tobinka |  Anime obrázky

Gejša

4. března 2010 v 20:44 | Pinkberry Tobinka |  Japonsko
Od roku 1751 se v Japonsku začaly objevovat Gejši, nebo také ženy večera a ženy bez jména. Většinou to byly sirotci, které rodiče prodaly do velkých měst, do Domu Gejš. Tady dívky vyrůstaly, chodily do školy a poté se učily jednomu z nejkrásnějších umění na světě. Měla velice přísný režim a bylo velmi těžké uspět. Většinou je zaučovaly starší zkušené gejši, po letech učení, měli dívky svůj první debut (vystoupení) a tam se snažili co nejlépe ukázat. Po nějaké době vystupování a dělání společnosti mužům pak prodali své panenství, cena byla určena podle žádanosti a oblíbenosti. Gejša vždy nabídla koláček několika bohatým mužům, to bylo znamení, že je ,,naprodej" a pak si vybrala muže, který jí zaplatil nejvíc. Gejša nemá nic společného s kurtizánou, nebo-li lehkou holkou, gejši byly umělkyně, nepředváděli sebe, svá těla, ale umění a své schopnosti. Musely být chytré, vzdělané a také trochu vypočítavé. Žily jen pro to aby mohli dělat společnost mužům a přikrášlovat a zpříjemňovat jejich život, muž který gejšu "zaměstnával" a plati se nazýval patronem, tomu gejša patřila. Gejši neměly žádný soukromý život, neustále o sebe dbaly, chodily do čajoven a snažily se být pořád v nějaké společnosti. Měli těžký, ale i krásný život. Dokonalá gejša byla žádaná, krásná a bohatá, nosily drahé ručně vyšívaná kimona z pravého hedvábí, kimona byla jejich nejdůležitější věcí, bez drahého kimona, dobrého líčení a jiných potřeb, nemohla být dívka gejšou. Je plno tajemství okolo Gejš, která znají jen ony a která asi navždy zůstanou utajena. Svět gejš byl nádherný, tajemný a smutný, Gejša nemohla milovat, neměla přátele ani lásku. Název Gejša se skládá ze dvou částí: Gej: umění a Ša: oslovení pro osobu. Dívky poté co se dokonale naučily věemu, co musí gejša umět, prošly rituálem, při kterém odhodily svou minulost a jméno, poté dostaly sméno nové, mnohem vznešenější a hodné gejši. Pak začaly úplně nový život. Život Gejš dokonale ukazuje nádherný film Gejša, určitě stojí za to se na něj podívat.

Zaujímavosti

4. března 2010 v 20:32 | Pinkberry Tobinka |  Japonsko
  • Telefónne búdky sú skoro všade. Ak je potrebné volať z Japonska na Slovensko je treba použiť sivé búdky "International". Telefonovanie z búdok je oveľa lacnejšie, než volanie z hotelu.
  • Na každej väčšej ulici vo veľkých mestách je automat s nápojmi- Cocacolu tam nemajú, ale zelený nesladený čaj, alebo minerálnu vodu nájdete celkom naisto. Dokonca aj cocacola vyrába zelený čaj.
  • Plastické modely jedál vo výkladných skriniach reštaurácií sú veľmi užitočné pre turistov, ktorí nepoznajú ich názvy. Na objednanie stačí len ukázať na vybraný model jedla.
  • Sushi je tu omnoho lacnejšie. Zaujímavým miestom sú takzvané "suši pohyblivé pásy". Sú najlacnejším miestom kde je možné vychutnať si toto lahodné jedlo. Ľudia tam sedia pri bare, na ktorom na pohybuje pás s tanierami. Platí sa za počet odobratých tanierov.
  • Sprepitné sa v Japonsku nedáva. Platí sa pri odchode pri pokladni.
  • Zvyčajná otváracia doba je od 10:00 do 19:00. Niektoré majú zatvorené počas týždňa, ale otvorené počas soboty alebo nedele. Banky bývajú otvorené od pondelka do piatku v dobe od 9:00 do 15:00. Pošty zvyknú otvárať od 9:00 do 17:00 (v sobotu do 12:00). Samozrejme sa tu nachádzajú aj non-stop obchody.
  • Od úradníkov a obchodníkov sa vyžaduje striktné dodržiavanie etikety obliekania. Muži nosia tmavé obleky a ženy sa ukazujú v konzervatívnych kostýmoch.
  • Kreditné karty nie sú akceptované všade. Hlavne v malých obchodoch a reštauráciach je platené hotovosťou. Odporúča sa mať pri sebe dostatok hotovosti, pretože bankomaty a zahraničné karty sa nie vždy pohodnú. Najspoľahlivejšie sú karty Visa a MasterCard.
  • Voda z kohútika býva väčšinou pitná, ale je dosť chlorovaná. Lepšia je minerálna voda z fľašiek.
  • Elektrické napätie je 100 V a 50 Hz (na východe) a 60 Hz (na západe).
  • Najlepší čas na návštevu Japonska je od októbra do decembra.
  • Využívanie taxi nie je vždy najjednoduchšie vďaka tomu, že vodiči nie vždy vedia po anglicky. V Japonsku sa jazdí vľavo, preto sa aj nasadá zľava. Vodič vám automaticky otvorí dvere. Taxíky sú tu drahšie.

Príroda

4. března 2010 v 20:30 | Pinkberry Tobinka
Jazero Biwa
Japonsko má pomerne krátke, dravé horské rieky s celoročným dostatkom vody, no veľká väčšina z nich nie je splavná. Najviac vody majú na jar, pri topení ľadov. Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšú (367 km), ktorá tečie z pohoria Hida až k Niigate a vlieva sa do Japonského mora. Ostatné významné rieky sa vlievajú do Tichého oceánu (Kisogawa 232km, Tonegawa 322km). Jazerá sú známe svojou nesmiernou krásou. Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je Biwa pri Kjóte s rozlohou 674km², najhlbšie je Tanazawa východne od mesta Akita (423m). Z turistického hľadiska sú známe jazierka na úpätí hory Fudži (Yamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguchi).
Intenzívna vulkanická a tektonická činnosť vytvorili priaznivé podmienky pre vznik bohatých minerálnych a termálnych prameňov. Máloktorá krajina sveta má toľko prírodných minerálnych a termálnych vôd ako Japonsko. Spolu ich je vyše 1 100, sú medzi nimi horúce i mierne termálne vody. Využívajú sa na rekreačné i liečebné účely.

Podnebie

Sakura
Klimatické podmienky sú v Japonsku veľmi rôznorodé, čo je spôsobené hornatosťou a pretiahnutým tvarom hlavného súostrovia. Podnebie Japonska je ovplyvňované monzúnmi. Sever územia má chladné, stred mierne a juh subtropické podnebie. Teploty v zime sa pohybujú medzi -9 °C až +16 °C, a v lete od +20 °C do +28 °C. V lete postihujú Japonsko silné dažde, ktoré v auguste prechádzajú až do monzúnov. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí Tokia je 1 405mm, najdaždivejší je máj so 185mm a najsuchší je január iba s 45mm zrážok.

Japonská Kuchyna

4. března 2010 v 20:26 | Pinkberry Tobinka |  Japonsko
Jedno z najväčších dobrodružstiev pre zahraničného návštevníka Japonska je spoznávanie gastronómie tejto krajiny. Tak mi dovoľte trochu vám ju priblížiť.
Príprava a prezentácia pokrmov odráža tradičný dôraz na formu, farbu a samozrejme obsah. Každý pokrm podľa Japoncov má byť zážitok tak pre oko ako aj jazyk. Prejavuje sa to nielen pestrosťou a rôznorodosťou jedál, ale aj výberom tých správnych misiek a mištičiek, tanierov a tanierikov, v ktorých je pokrm podávaný. Aj oni musia byť totiž v súlade so servírovanými ingredienciami.
Ak si chcete naozaj vychutnať japonskú kuchyňu, musíte odhodiť všetky predsudky ohľadom toho, čo je pokrm a ako by mal byť servírovaný. Veci, ktoré sa obyčajne konzumujú teplé, môžete dostať vlažné. Pokrmy, ktoré by ste očakávali oddelené, dostanete pomiešané.

Závislosť obživy japonského národa na rybách a morských plodoch je všeobecne známa. Menej známa je ale skutočnosť, že tu nájdete veľa domácich druhov zeleniny, jedlých korienkov či dokonca aj kvetov, ktoré inde neuvidíte. A tak sa stretnete s chuťami doteraz nepoznanými. Nenaľakajte sa a pustite sa do maškrtenia. Je totiž veľmi nepravdepodobné, že to nebude naozaj vynikajúce.

Tradičné japonské menu sa skladá z hlavného chodu (kuracie, rybie alebo červené mäso), niekoľko menších zeleninových pokrmov, zakladanej zeleniny, polievky z miso (sójová pasta) a samozrejme nemôže chýbať ryža. Keď si objednáte teishoku (pevné menu), vyberiete si len hlavný chod a ostatné dostanete automaticky, čo značne zjednodušuje celú vec.

Pripravte sa tiež na to, že Japonci vás budú pri jedení pozorovať. Budú sledovať, či vy, ako ich vážený hosť, ste s jedlom spokojný. Váš úsmev a slovíčko "Oiši!" (vynikajúce) ich určite veľmi poteší.

Pred prvým stolovaním sa nenechajte vystrašiť či nebodaj odradiť predstavou komplikovaných pravidiel japonskej etikety. Japonci vedia, že ich pokrmy, rovnako ako ich jazyk, je pre vás niečo úplne neznáme, a tak každú snahu svojich hostí oceňujú ako ozajstné hrdinstvo. Niekoľko dobrých rád ale predsa len nezaškodí.

Samozrejmosťou by malo byť pred vstupom na rohož tatami vyzutie topánok. Pokiaľ je pre vás nepohodlné kľačanie, ako to vyžaduje tradičné japonské stolovanie, kľudne si sadnite do tureckého sedu. Tak to robí už väčšina populácie, hlavne muži.
Vlhká utierka, ktorú dostanete na začiatku stolovanie, by mala byť po použití úhľadne zrolovaná. A pozor, používať len na ruky.
Používanie paličiek vám bude na začiatku robiť asi problémy. Nebuďte ale prekvapený, keď vám vaši japonskí priatelia budú skladať poklony, veď ich vzácny hosť sa tak snaží...
Keď budete s ostatnými popíjať sake, mali by ste nalievať svojmu susedovi, ale nie sebe. Váš hostiteľ si nebude chcieť nechať ujsť poctu obslúžiť vás.
Keď budete jesť polievku, väčšie sústa vyberte paličkami a ostaný vývar vypite, lyžice sa totiž nedočkáte.
Všetky sprievodné zvuky pri jedení sú povolené, ba čo viac, sú považované za poklonu majstrovi kuchárovi. Japonci pri jedení cestovín hlasno sŕkajú a s chuťou ich nasávajú. Hovorí sa, že vzduch zlepšuje ich chuť. Nováčikovia ale pozor, aby ste sa príliš nezadýchali...

A teraz pár informácií kde jesť. Ryotei, najluxusnejšie podniky, sú známe svojimi vysokými cenami. Tie síce zodpovedajú kvalite ingradiencií a náročnej príprave jedál, sú ale dostupné iba bohatým obchodníkom s tučnými peňaženkami.
Ryokan, tradičný japonský hostinec, ponúka obvykle v cene za ubytovanie aj skvelú večeru a nemenej vynikajúce raňajky.
Existuje tiež veľa výborných, malých a pomerne lacných reštaurácií, kde podávajú typické japonské jedlá. Všetky majú noren, krátky plátený záves na dverách. Keď voľne plápolá vonku, môžete vojsť, reštaurácia je otvorená. Mená pokrmov asi neprečítate, ale vo výkladoch sú vystavené neuveriteľne realistické umelohmotné repliky podávaných jedál. Stačí, keď s čašníkom vyjdete von a ukážete mu vo výklade jedlo, ktoré chcete.
Izakaya, označované ako tradičné japonské krčmy, ponúkajú síce skôr pitie, ale môžete sa v nich aj najesť. Dokonca podávajú aj západné pokrmy, ako sú hranolky alebo pizza. Preplnené na prasknutie sú hlavne v piatok večer, keď si idú uštvaní japonskí úradníci povyraziť so svojimi kolegami a spolupracovníkmi.
Yatai, pouličné stánky so stoličkami a malým prísteškom, ktorý chráni pred dažďom, stoja v spoločenskom rebríčku síce najnižšie, ale aj oni si zaslúžia vašu pozornosť. Nájdete ich v zábavných štvrtiach a najviac sa zapĺňajú neskoro večer.

Osobitne treba spomenúť bento, malú úhľadnú krabičku, ktorá obsahuje ryžu, mäso a elegentne naservírovanú zeleninu. Je to obdoba "jedla so sebou", s ktorým sa stále viac stretávame aj u nás.

A teraz pár najobľúbenejších a najznámejších pochúťok Japoncov.
Sukiyaki. Zo sójovej omáčky, ryžového vína a varenej ryby sa pripraví omáčka, do ktorej sa pridajú tenké plátky hovädzieho mäsa, zelenina a hríby. Všetko sa to nechá podusiť a ešte za tepla dá do šálky so surovým vajcom, premieša sa a podáva na stôl.
Shabu-Shabu je akýsi druh polievky. Hostia si sadnú za stôl, ktorý ma v strede dieru, aby sa tam mohol dať hrniec. Do horúcej vody sa pridá rôzna surová zelenina, tenké plátky mäsa, kúsky tofu, ryžový koláč a veľa rezancov soba alebo pohánkových rezancov. Rezance sa jedia paličkami a vývar sa sŕka z keramických misiek.
Sushi sa servíruje ako obloženie alebo je to maškrta plnená ryžou, no napriek tomu sa považuje za plnohodnotné jedlo. Známe sú aj iné varianty. Sushi môže byť plnené zeleninou, vajcom alebo čímkoľvek, na čo máte chuť. Aby sa ryby udržali čerstvé, do ryže sa pridáva ocot. Poznáme dve známe formy Sushi: Nigiri-zushi a Maki-zushi. Nigiri-zushi pripravíme tak, že v dlaniach sa vyformuje ryža, ktorú dáme na tanier a na ňu rybu. Maki-zushi pripravíme tak, že na bambusovej podložke rozpriestreme ryžu, pridáme rybu a zrolujeme. A ako sa to je? Môžete ich jesť rukami alebo paličkami. Sushi si namočíte do sójovej omáčky a zjete. Dávajte pritom ale pozor, aby ste do omáčky namočili len rybu, inak sa vám ryža rozpadne.
Sashimi je tiež surová ryba, avšak bez ryže. Japonci to jedia tak, že si do paličiek zoberú kúsky rýb alebo morských živočíchov, podľa toho kto má čo rád, a namočia do sójovej omáčky. Je to veľmi chutné jedlo a mnohí turisti ho majú radšej než sushi.
Teppanyaki je menu, ktoré sa pripravuje priamo pred očami zákaznikov. Hostia v reštaurácii sedia za polkruhovým stolom a pred nimi kuchár šikovne žongluje a pripravuje na rozpálenej platni jedlo. Teppanyaki má niekoľko chodov. Obyčajne sa začína pečenou zeleninou. K tomu je zvyčajne podávané sashimi. Ďalej nasleduje znova zelenina, grilované hríby, pečené cesnakové plátky a mäso alebo rak. Potom sa podáva miska ryže, ktorá je nekorenená, ničím neochutená. Povinne nasleduje polievka misoshiru. A nakoniec obsluha naservíruje dezert.
Tempura sú rybie, krabie alebo zeleninové kúsky vyvaľkané v múke a potom upečené na rozpálenom oleji. Jedlo je rýchlo pripravné a veľmi chutné.

Tak a čo dodať na záver? Snáď len "Itadakimasu!," teda "Dobrú chuť!" a samé príjemné zážitky pri spoznávaní gastronómie tejto úžasnej krajiny.

Japonská Historia

4. března 2010 v 20:24 | Pinkberry Tobinka |  Japonsko
Podľa najstarších oficiálnych prameňov z 8.storočia sa ostrovy Japonska zrodili zo zväzku medzi bohom Izanagi a jeho sestrou Izanami. Oni tiež dali život slnku v podobe bohyne Amaterasu, ktorá cisárskej rodine darovala odznaky ich vlády - bronzové zrkadlo, oceľový meč a drahokam.
Skôr než toto zavrhnete ako mýtus, zamyslite sa nad skutočnosťou, že Japonci spájali svoju vládnucu dynastiu s týmito božstvami až do roku 1946, keď cisár Hirohito odsúdil "mylnú predstavu, že cisár je božského pôvodu". Mnoho Japoncov toto poprenie tradície oplakalo, ale mýtus stvorenia v ľudovom povedomí prežíva dodnes.
A teraz tá realistickejšia verzia o pôvode krajiny. Približne pred 100 tisíc rokmi prešiel z východnej Sibíri cez Sachalin do severného Japonska ázijský ekvivalent neandertálca. Títo ľudia, ktorí postupne osídlili celé súostrovie, boli predchodcovia dnešných Ainov, označovaných ako "chlpatí ľudia". Imigranti z Číny, Mandžuska a Kórei ich postupne vytlačili ďaleko na sever, kde na ostrove Hokkaidó prežívajú dodnes. Prvé osady doby kamennej pochádzajú z obdobia Džomon, nazvaného podľa ručne zhotovovanej bohato zdobenej keramiky, ktorá patrí k najstaršej doteraz objavenej keramike na svete. V 3. storočí pred Kristom bol z Kórejského poloostrova prinesený hrnčiarsky kruh a tiež nový postup pestovania ryže a zavlažovací systém, ktoré sa používajú dodnes.
Neskôr, rovnako ako kresťanstvo prinieslo kultúru Stredomoria do severnej Európy, tak aj budhizmus priniesol čínsku kultúru do japonskej spoločnosti. V 7. a 8. storočí študovalo veľa japonských mníchov, učencov a umelcov čínske náboženstvo, históriu, hudbu, literatúru a maľbu, aby ich mohli v Japonsku ďalej rozvíjať.
Podľa japonských kroník Kodžiki a Nihon šoki vznikla prvá cisárska dynastia s cisárom Džimmu v roku 660 pred Kristom. Štát Jamato (názov starého Japonska) tvorili udži; skupiny roľníkov, rybárov, lovcov, tkáčov a hrnčiarov, ktorí boli poddaní cisárskej rodiny.
V roku 710 bolo v Nare vybudované hlavné mesto pre cisársky dvor. Už v tejto ranej historickej fáze bolo Japonsko ovládané cisárom len formálne. Moc bola de facto v rukách vojensky a hospodársky najsilnejšieho rodu. V roku 645 Nakatomi Kamatarin založil mocný klan Fudžiwarov, ktorý potom Japonsko ovládal až do 19. storočia. Tým, že vydávali svoje dcéry za cisárovych synov, zostávali vždy blízko trónu. Veľmi často bol cisár neplonoletý a najstarší Fudžiwara bol jeho regent. Záťaž úradu veľkňaza spolu s cisárskymi povinnosťami spôsobili, že cisári ochotne abdikovali a prežili zbytok života budhistickými meditáciami a štúdiom. Vplyv budhistických mníchov na cisárov začal narastať. V Nare a okolí bolo príliš veľa kláštorov. Fudžiwarom sa to prestalo pozdávať a rozhodli sa presťahovať hlavné mesto. Podľa feng-šuej bolo rozhodnuté, že priaznivým miestom pre cisársku rodinu bude Heian-kjó (dnešné Kjóto). Dvor, na ktorom prekvital bohatý umelecký život, tam zostal až do roku 1869. Boli usporiadavané literárne večierky, na ktorých každý hosť musel zložiť krátku báseň, v špeciálne postavených pavilónoch sa pozoroval východ splnu, konverzácia prebiehala formou improvizovaných veršov.
Koniec zlatého heianského veku spôsobili spory medzi súperiacimi fudžiwarovkými frakciami o ovládnutie cisárskeho trónu, ktoré vyústili do viacerých vojen v 12. storočí. Víťaz, nový vládca Japonska, asketický, bezohľadný, ale štátnicky mysliaci Joritomo Minamoto prijal titul sei-i-tai-šógun (barbarov pokorujúci veľký generál). Svoju moc si upevnil tým, že konfiškoval majetky nepriateľov, ktoré potom rozdával svojim samurajským vazalom. Po jeho smrti moc a vplyv získal rod Hódžó, z ktorého pochádzala jeho žena. Hódžóvia sa uspokojili s pozíciou regentov, ovládajúcich nastrčených šógunov tak, ako Fudžiwarovia ovládali cisára. Fikcia japonskej cisárskej moci sa stala takmer dokonalou. Cisár, ktorému sekundoval regent z rodu Fudžiwarov, legitimoval vojenského diktátora Minamota, ktorého kontroloval regent z rodu Hódžó. V krajine, kde forma a obsah boli nerozlučne späté, v politike záležalo na dvoch veciach: symbolickej autorite a skutočnej moci. Jedna nemohla existovať bez druhej.
V tomto období sa na japonský cisársky trón dostal silný šógunsky rod Ašikaga, ktorý obdivoval umenie - kaligrafiu, krajinomaľbu, hudbu, tanec a divadlo. Šógunov a ich samurajov priťahovalo učenie zen-buddhizmu. Osvietenie mal adept dosiahnúť pochopením seba samého. A tak v pokoji kamennej záhrady kláštora bojovníci po krutých bojoch obnovovali svoju silu meditáciou.
V roku 1543 pristáli na japonskom pobreží portugalskí objavitelia. Neskôr ich nasledovali obchodníci a jezuitskí misionári, ktorí začali šíriť po celej krajine kresťanstvo. O pol storočia neskôr tu žilo približne pol milióna kresťanov. Obchod s Portugalcami a Holanďanmi priniesol veľký záujem o tabak, chlieb, zemiaky, hodiny, nohavice a okuliare, ktoré ich majitelia nosili skôr ako módny symbol intelektuálnej nadradenosti, než ako očnú pomôcku.
V roku 1568 sa v Japonsku k moci dostávajú traja bezohľadní generáli - Nobunaga, Hidejoši a Tokugawa. Najchytrejší z nich - Nobunaga, využíval kresťanstvo, aby sa zbavil hlavného nebezpečia pre svoju moc - pevnosti v okolí Kjóta. Keď vysielal armádu, aby ničili budhistické kláštory a zaberali ich pôdu, zároveň podporoval kresťanstvo, aby odvracalo budhistov od ich viery. Nobunaga bol zavraždený jedným so svojich generálov. Nahradil ho Hidejoši, ktorý videl v kresťanstve hrozbu pre svoj vlastný vplyv a preto ho začal potláčať. V Ósake dal vybudovať najväčší hrad v japonských dejinách, na ktorom pracovalo 30 tisíc robotníkov. Keď zomieral, dúfal, že vládu prevezme jeho vtedy len päťročný syn, aj keď najprv pod poručníctvom piatich regentov. Jeden z nich, Iejasu Tokugawa, dlhé roky čakal na túto príležitosť a zbavil sa svojich protivníkov. Rod Tokugawa vládol potom prísne z nového hlavného mesta Eda viac ako 250 rokov. Jedným zo spôsobov, ako udržať pevne moc v rukách, bolo odrezať Japonsko od okolitého sveta. Táto izolácia spomalila technický a spoločenský pokrok takmer na nulu. Na druhej strane umožnila rozvoj japonskej kultúry a silnej národnej identity. Činnosť európskych misionárov bola zakázaná, nasledovali popravy a mučenie kresťanov. Japonci nesmeli vycestovať z krajiny a tí, ktorí žili v cudzine, sa nesmeli vrátiť, ak vyznávali kresťanskú vieru. Okrem západných kníh boli zakázané aj tie čínske, ktoré písali o kresťanstve. Znovu boli oživované konfuciánske ideály poslušnosti k rodičom a autoritám. V dôsledku týchto opatrení zostalo v Japonsku len pár cudzincov.
V tomto období na konci 17. storočia sa tiež v Japonsku zrodila mestská kultúra, pri ktorej zohrali dôležitú úlohu kupci. Keď sa vracali títo ťažko pracujúci muži domov ku svojim rodinám, zastavovali sa na pohárik silnej pálenky v spoločnosti herečiek a kurtizán. To boli predchodkyne gejší, doslova "osôb žijúcich umením", oplývajúcich krásou a rafinovanosťou; vlastnosťami, ktoré nehľadali u svojich manželiek. Tie si cenili ako matky svojich detí a dobré gazdiné. Kultúrnou metropolou Japonska bola Ósaka, kde sa rozvíjalo klasické a veľmi populárne bábkové divadlo.
Nakoniec to bola skostnatelosť absolútnej moci, ktorá spôsobila pád Tokugawov. Bez prístupu na zahraničné trhy nebolo možné vyrovnať sa s prírodnými katastrofami (sucho, povodne, hladomor) na konci 18. storočia. Začal narastať pocit, že jedinou cestou z krízy je otvoriť krajinu obchodu so zahraničím a novým myšlienkam. A tak od polovice 19. storočia boli postupne otvorené viaceré japonské prístavy. Začalo sa obdobie reforiem známych ako Meidži (Osvietená vláda). Ich cieľom bolo osvojiť si západné vojenské a technické znalosti, aby s ich pomocou mohlo Japonsko opäť rovnocenne súperiť so Západom. Poľnohospodárstvo, obchod a tradičná výroba sa rozširovali a poskytovali tak zdravý základ pre investície do moderných technológií nielen v textilnom, ale aj v iných odvetviach priemyslu. Rozvíjala sa stavba lodí a výroba zbraní. Japonsko dramaticky debutovalo na medzinárodnej scéne svojimi vojenskými akciami proti Číne a Rusku. Za necelé polstoročie sa z Japonska stala životaschopná svetová veľmoc.
Dvadsiate storočie bolo svedkom uvoľnenia nesmiernej energie po 250 rokoch tokugawskej izolácie. Produkcia surovín sa strojnásobila, výroba tovaru vzrástla dvanásťkrát a ťažký priemysel sa rýchlo blížil k svetovej špičke. Dokonca aj strašné zemetrasenie, ktoré postihlo Tokio v roku 1923, stálo krajinu 100 000 ľudských životov a miliardy dolárov, znamenalo vďaka následnému stavebnému boomu impulz rozvoja.
V 30-tych rokoch 20. storočia začína narastať japonský nacionalizmus. Hlavnou úlohou zahraničnej politiky bolo "priniesť pokrok svojim zaostalým ázijským susedom". Sovietsky zväz bol považovaný za hlavnú hrozbu japonskej bezpečnosti. Japonsko začalo okupovať Mandžusko a pustilo sa do vojny proti čínskym nacionalistom. Japonská rozpínavá politika nakoniec viedla k priamej konfrontácii so Západom. Japonsko dúfalo, že vojna v Európe odradí Sovietsky zväz od zasahovania vo východnej Ázii, čím bude mať Japonsko voľnú ruku ako v Číne, tak vďaka spojenectvu s Nemeckom a porážke Francúzska tiež v Indočíne. Spojené štáty reagovali embargom na obchod a palivo. Nasledoval japonský útok na americkú flotilu v Pearl Harbor 7. decembra 1941 a otvorená vojna s USA.
Japonské prevažne drevené mestá boli masívne bombardované zápalnými bombami. Pri nálete na Tokio v roku 1944 prišlo o život 100 000 ľudí. Ale Japonsko nechcelo prosiť o mier, lebo spojenci žiadali bezpodmienečnú kapituláciu a neboli ochotní uistiť Japoncov, že zachovajú vysoko symbolické postavenie cisára, ktorý bol stále považovaný za stelesnenie ducha Japonska. A tak odmietnutie Postupimskej dohody bolo zámienkou k použitiu poslednej zbrane tejto vojny. 6. augusta 1945 bola zhodená atómová bomba na mesto Hirošima. Spôsobila takú skazu, že to zaskočilo aj samotných tvorcov bomby. O tri dni neskôr zničila ďaľšia bomba prístav Nagasaki. O týždeň neskôr počulo celé Japonsko hlas cisára Hirohita, ako vo svojom prvom rozhlasovom prejave oznamuje, že "vojna sa vyvinula nie úplne v prospech Japonska..."
Povojnová okupácia Japonska Spojenými štátmi trvala do roku 1952. Aby sa predišlo komunistickej hrozbe zo strany Sovietskeho zväzu, začalo sa urýchlene s obnovou ekonomiky, ktorá čoskoro dosiahla predvojnovú úroveň. Rozvoj elektroniky, ktorý potom nasledoval, je dnes už legendárny. Uchytila sa tiež parlamentná demokracia, aj keď typicky japonská, známa nechuťou k diskusiám a konfrontácii a jednoznačne uprednostňujúca kolektívny záujem za každú cenu zachovať vonkajšiu harmóniu. V roku 1964 predbehlo Japonsko Veľkú Britániu. Krajina mala tretiu najsilnejšiu ekonomiku sveta - ani nie za dvadsať rokov po tom, čo ležala úplne v troskách. Ale blahobyt prinášal so sebou aj problémy, napr. znečistenie životného prostredia, jadrový odpad, korupciu medzi politikmi a štátnymi úradníkmi, vysoký výskyt žalúdočných vredov a dokonca aj samovrážd medzi školákmi stresovanými príliš ambicióznymi rodičmi. Začiatkom 90-tych rokov začala japonská ekonomika stagnovať. Všadeprítomná korupcia bola komplikovaná nedostatkom politického vedenia a rozhodných činov.
Napriek všetkým spomínaným problémom, ktoré Japonsko prežíva, stále zostáva druhou najbohatšou krajinou sveta. Na začiatku 21. storočia vystupuje ako regionálna vodcovská sila. Než už budúcnosť chystá akékoľvek prekvapenia, Japonsko určite zostane jednou z najpozoruhodnejších krajín, ktorá bude lákať ľudí z celého sveta.

Niečo o Japonsku-uvod

4. března 2010 v 20:23 | Pinkberry Tobinka |  Japonsko

Japonský názov : Nippon

Rozloha : 377.815 kilometrov štvorcových

Počet obyvateľov : 127 433 494 (2007)

Hlavné mesto : Tokio (Tokyo)

Mena : japonský jen (JPY)

Úradný jazyk : japončina

Štátne zriadenie : konštitučná monarchia na čele s cisárom

Vlajka: biely list s červeným kruhovým poľom - biela je japonská národná farba a vyjadruje čistotu a poctivosť, zatiaľ čo červený kotúč je symbolom slnka; jeho farba je symbolom náruživosti, úprimnosti a nadšenia

Náboženstvo: šintoizmus (40%)
budhizmus (40%)
kresťanstvo (4%)
ostatné náboženstvá (16%)

Zem.poloha : východne od ázijského kontinentu na asi 6000 ostrovoch; najväčšie ostrovy: Honšú, Hokkaidó, Kjúšú a Šikoku; pobrežie Japonska obmýva zo západu Japonské more a z východu Tichý oceán

Japonsko, označované ako ekonomický obor, krajina vychádzajúceho slnka, priemyselných robotov, spoľahlivej spotrebnej elektroniky či superrýchlych vlakov, aké v skutočnosti je?
Jedna z najpodivuhodnejších krajín, plná paradoxov, protikladov a ohromujúcich kontrastov medzi starým a mladým, tradičným a moderným, minulým a súčasným.Vedľa seba tu žijú ryžoví farmári v malých dedinkách a milióny Tokijčanov tisnúcich sa v metre, či budhistickí mnísi a teenageri posadnutí kopírovaním najnovších módnych výstrelkov. Je tu miesto pre tichú bohoslužbu aj pekelný hluk herní s automatmi, starobylú chrámovú architektúru aj všadeprítomné bezduché paneláky. Keď chceme Japonsko a Japoncov naozaj pochopiť, musíme odhodiť predsudky a zaužívané stereotypy - obraz uštvaného workoholického zamestnanca, exotickej gejši, utrápenej japonskej ženy v domácnosti.
Japonsko je jednou z najľudnatejších krajín sveta. Je tento nedostatok priestoru príčinou známej japonskej zdvorilosti a odovzdaného prijímania života? Asi áno. Je to snáď jediná cesta, ako zvládnuť túto situáciu. V Japonsku vás ohromí viditeľná harmónia, ktorá vládne uprostred ruchu veľkomesta. Najlepším príkladom je neporovnateľne menší počet násilných trestných činov v porovnaní s ostatným vyspelým svetom. Aj keď úroveň kriminality rastie, Japonsko zostáva pre návštevníkov jednou z najbezpečnejších krajín sveta. Historici a sociológovia vysvetľujú tento fakt ako pokračovanie feudálneho ducha pevnej spoločenskej hierarchie. Japonského národného ducha, jamato damašii, po stáročia zosobňovala česť, vytrvalosť a vernosť, ktoré boli očakávané od každého správneho Japonca. Militaristický režim v tridsiatych rokoch 20. storočia zneužíval túto myšlienku. Následná dezilúzia značne oslabila ideál jamato damašii v očiach mladej generácie. Tá túži po väčšej nezávislosti a väčšom vplyve na vlastnú rodinu, firmu a spoločnosť.
Pokiaľ si myslíte podľa fanatického záujmu Japoncov o basketbal, že krajina je beznádejne amerikanizovaná, potom by ste mali vidieť, čo sa stáva, keď sa v mestách po celom Japonsku poriadajú 15-dňové turnaje v sumó. Stáročné ceremoniály a rituály sú viac než dôstojným súperom importovaného amerického "bengálu".
Na svete nájdete len málo národov tak priateľských k cudzincom. Nech sa už vydáte kamkoľvek, všade budete mať možnosť obdivovať aj kritizovať, utvrdzovať sa v stereotypoch alebo zaznamenávať výnimky. Japonsko je krajina, kde podivuhodné, exotické a neuveriteľné je úplne bežné. Čakajú vás neuveriteľné zážitky, jednoducho zážitky Made in Japan...
Integra
Znak štátu Japonsko
Znak Japonsko

RoyAi :: Come for you (REUPLOAD.)

2. března 2010 v 17:18 | Pinkberry Tobinka |  Pár videí

Moj nový zmysel života :D

2. března 2010 v 16:48 | Pinkberry Tobinka |  Iné
Moj nový zmysel života je ..YAOI..tak nádherná vec :D..zapadla som do toho uple že celá :D..nič krajšie nieje ..moj nový zmysle života ..!:D asik sa toto stane najnovšia stránka o YAOI..ale najskor mi musí pony niečo ukázať :D:D...tak zmysluplné slovo ...s tak nádherným významom ..! .D:D ..*už mi z toho prepína !:D* ja žijem yaoi :D!!

Blue bird Ikimo no gakari

2. března 2010 v 16:33 | Pinkberry Tobinka |  Pár videí

Anime mix

2. března 2010 v 16:31 | Pinkberry Tobinka |  Pár videí