Príbeh malého dievčata

6. ledna 2010 v 22:08 | Pinkberry Tobinka |  Jednorázovky
Bolo raz jedno dievča arisa.Malo 12 rokov a žiadnu rodinu.Jej rodina zahinula pri auto-nehode keď mala 9 rokov.Chodila na základnú školu a mala veľa kamarátov .Bolo to najjveselejšie dievča zo školy.Vždy mala dobrú náladu.A však prišli časy keď sa všetko začalo stavať proti nej.Najskôr celá trieda, potom kamarátky z íných tried začali nou pohŕdať.Tak jej už len ostaly kamarátky z ulice.Keď ich potrebuje tka zistí že aj ony stoja proti nej .Už má len jedinú kamarátku jen najlepšiu kamarátku Jakuchi.Ju potrebuje najviac zo všetkých, ale ona sa odstahovala a jej nič ani slovo nepovedala.Každý večer keď plakávala pri okne a rozmýšlala nad tým prečo je všetko proti nej ?! , veď bola tak štastná ! .Kladie si otázky "prečo žije?!" a dostáva sa k odpovedi že žiadny kamaráti ani rodina Načo na tom tak tvrdo pracovať keď to v okamžiku stratí !.Že žijeme život lem ppre to aby sme dostaly odpovede na svoje otázky .Keď proste budeme mat odpovede a nie už sa na čo života spítať tak proste zomreme . A však jedna jej malá časť tela verila že že sa všetko vráti spat len musí nájst tú pravú lásku !V tom zistí že je tu jedna kamarátka (Booji) ktorej verila ale ju opustila ale povedala a to si Arisa cení .Rozhodla sa že ju nájde a poprosí ju či by jej nepomohla nájsť svoju láskuPo dlhom hladaní keď to takmer už vzdávala ju našla . Prosila ju toľko pokým nepovedala že jej pomože .Pri dlhom hladaní jej laský si našla kamarátky a na tie si moc zvikla a však tie tiež stratila.Zrútila sa skoro na dno keď prišiel človek (Kouny) ktorý jej ukazal cestu na vrchol.Keď už mala takmer všetko po čom tak velmi a dlho túžila tak Kouny odišiel a nechal jej list :"Ja ten kto si myslíš , musíš najs svoju cestu už sama !"To jej tak ubližilo že takmer spáchala samovraždu veď stratila svoju "životnú "lásku.Ale Booji sa rozhodla že jej pomôže.Booji jej verila verila v nu verila že dosiahne svojho ciela.Nakoniec tú svoju lásku Arisa našla a znovu získala časom spať svojich priateľov.Mala to po čom túžila už navždy.Raz večer keď sedela na posteli a pozerala na nebo všimla si že ani jedna hviezda niesvieti, a s keď spomínala na tie časy keď to bolo tažké tak zistila že už nemá ani jednu otázku.Tak si spokojne lahla spat ale ráno sa už nezobudila .Na jej pohreb prišlo viac ludí ako by niekto mohol čakat ,a aj tý čo ju predtím zradili.Dalo sa povedať že mala smrť akú by si asi priala .Mala to čo tak veľmi vždy chcela .Každý hovorí že to bolo najštestnejšie dievča ktoré kto poznal,no nikto nespomenul to že jakú cestu si prešla aby to získala .Ale všetci vedia naisto že nikdy na ňu nezabudnú!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama